Vôbec s historicky najvyšším prírastkom počíta IEA v prípade veterných
elektrární na pevnine. Pribudnúť by malo tento rok až 107 gigawattov
(GW) výkonu, pričom hlavným impulzom pre ich rozvoj napríklad v EÚ bolo
zjednodušenie povoľovacích procesov. Podľa IEA za posledných 18
mesiacov, od vypuknutia vojny na Ukrajine a s tým súvisiacej
energetickej krízy, urobili krajiny EÚ viac zmien v povoľovaní ako za
posledných 10 rokov.
Potrebu urýchlenia rozvoja veternej energetiky pripomína aj Svetový deň vetra, ktorý pripadá na 15. júna. "Práve
na Slovensku, ktoré má, bohužiaľ, iba päť veterných elektrární, sú aj
takéto symbolické dni dôležité pre naštartovanie zmien v prístupe k
veternej energii," upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Analýzy IEA podľa neho napríklad poukazujú na to, že veterné elektrárne
spolu s fotovoltickými významne prispeli k tlmeniu rastu cien elektriny
počas uplynulej energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine. Podľa
IEA by napríklad veľkoobchodné ceny elektriny v EÚ v roku 2022, keď
dosahovali rekordné úrovne až 550 eur/megawatthodina, boli bez OZE ešte o
8 % vyššie.
Tempo investícií práve do veternej energetiky podľa Lacka potvrdzuje, že
svetová energetika sa v čoraz vyššej miere bude spoliehať na uvedený
zelený domáci zdroj. Slovensko by preto malo podľa SAPI čo najskôr
zrealizovať tento rok sľubované zmeny v povoľovacích procesoch. Ide aj o
dôležitý signál pre výrobcov technológií veterných elektrární, s
ktorými rokujú o dodávkach investori pripravujúci projekty na Slovensku.
Veterná energetika spolu s ďalšími OZE bude aj pre Slovensko v
najbližších rokoch kľúčovým faktorom pre tvorbu nových pracovných miest.
"Podľa vyjadrení predstaviteľov Ministerstva hospodárstva SR
deklarujú viacerí investori, napríklad aj z oblasti výroby batérií, ako
jednu z podmienok pre svoju investíciu, a teda aj tvorbu pracovných
miest, požiadavku na dostatok zelenej energie," upozornil Lacko.
Doplnil, že v súčasnosti členovia SAPI pripravujú projekty viac ako 200
veterných elektrární, bariérou pre ich realizáciu však stále zostávajú
platné povoľovacie procesy. "Už len odhadované investície vo výške
1,4 miliardy eur do samotných veterných elektrární môžu byť spolu s
ostatnými benefitmi z oblasti ekológie, pozitívneho vplyvu na ceny
elektriny, energetickej bezpečnosti či tvorby pracovných miest významným
impulzom pre celé Slovensko," uzavrel Lacko.